Priznám sa, že neviem poriadne, ako začať. Som v takom istom rozpoložení, ako keď som počúval audioknihu Popol všetkých zarovná a miestami som som sa musel veľmi premáhať, aby som, nezastavil auto a nekričal. Bože, v akej krajine to žijeme?!

Keď iba veľmi malou mierou pripustím, že Dominik Dán vychádza z reálnych vecí (a povedzme si úprimne, že v tomto prípade sa ani nesnažil moc zastierať), tak sa až hanbím. Autor síce vo svojom románe spája dva v podstate nesúvisiace prípady (a budete sa až do konca pýtať prečo, aby to na koniec vysvetlil sám autor), ale prvoradým je nepochybne únos prezidentovho syna, to ostatné je len obal.

Áno, skutočne sa bavíme o únose TOHO prezidentovho syna, v TOM období vládnutia TOHO hnutia a mám pocit, že sám autor je z tejto dodnes nevyšetrenej a v podstate amnestovanej kauzy znechutený a potreboval to dostať zo seba von.

Dán sa v tomto prípade nesnaží ani o prílišnú zmenu mien, či názvov štátnych orgánov a kto si aspoň trochu pamätá, čo sa udialo 31. augusta 1995, bude vtom mať jasno. A ak si pripustím, že Dán mal ako údajný policajt naozaj blízko k pravdivým informáciám, ktoré následne servíruje čitateľovi / poslucháčovi, behá mi mráz po chrbte.

Z čoho? No z toho, že niečo také bolo možné, že sa to pravdepodobne udialo ani nie s odobrením, ale priam z nariadenia štátnej moci, že štátne orgány boli jedna ruka s podsvetím a že sa urobilo všetko preto, aby táto kauza a jej dôsledky ostali zametené pod koberec a vinníci nielen nepotrestaní, ale v podstate aj oficiálne odbremenení od akéhokoľvek možného stíhania v budúcnosti, bez ohľadu, koľko vlád sa odvtedy vymenilo a kto na ich vrchole plieskal bičom.

Vražda babičky s nemeckým menom je v tomto príbehu tak nepodstatná, že na jeho konci si už jej meno ani nebudete pamätať, no zločin storočia sa vám v pamäti vynorí a bude vás hrýzť ešte dlho po skončení počúvania.

Popol všetkých zarovná je asi najťažší román Dominika Dána, s ktorým som sa stretol. Autor síce tvrdí, že všetky osoby, dej a miesto v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, ale iba málokto tomu uverí. Indície sú jasné. Dán však zjavne robil všetko preto, aby to napriek „náhodám“ bolo identifikovateľné a musel sa na tom namakať. A pritom v knihe opisuje v podstate dva príbehy. Naozaj nemal ľahkú úlohu a vykorčuľoval z nej naozaj majstrovsky. A to sa bavíme ešte o tom, že toto bola jeho prvotina. Klobúk dole.

Narátorom Dánovej audioknihy z vydavateľstva Publixing Ltd. je opäť Marián Geišberg a verím, že Dánove príbehy už ostanú jeho doménou. Myslím, že si to buď poriadne užíva, alebo je tak nad vecou, že pôsobí absolútne presvedčivo a strhujúco zároveň. Áno, toto je ten prípad, keď môžem povedať, že „interpret“ je polovicou úspechu. Platí to doslovne.

Geišberg vie byť napínavý, ležérny, odmeraný, unudený, ale jeho šušľavé etudy (vybité zuby jedného z hrdinou), či stará babka (svedok pri vyšetrovaní) sú priam galaktické. Práve v tejto knihe Geišberg dokazuje, že vie pobaviť, zneistiť, aj držať v napätí.

Popol všetkých zarovná nebol ľahký román na čítanie a nie je ani ľahký na počúvanie. Vďaka absolútne profesionálne odvedenej robote na zvuku a strihu, hudobnému podfarbeniu a vďaka excelentnému výkonu herca je však tých takmer 18 hodín (vyšlo na mp3 2CD) nielenže únosných, ale poslucháča častokrát strhne natoľko, že mu nedá vydýchnuť. Jediným rušivým elementom môžu pre niekoho byť dlhé kapitoly, v priemere 40 minút. Aj keď ani to nie je, napríklad v bratislavských zápchach, na škodu.

ĎALŠIE AUDIOKNIHY S DIELAMI DOMINIKA DÁNA