Zrejme by iba veľmi ťažko niekoho napadlo, že obľúbené miesto, to, na ktoré tak rád chodí, sa môže zmeniť na peklo, ako vystrihnuté z hororu. Richard Krauz a jeho kumpáni by vedeli rozprávať. Dych vyrážajúc ich rozprávanie opísal Dominik Dán v knihe Mucha, ktorá je k dispozícii aj ako audiokniha, opäť priam noblesne načítaná Mariánom Geišbergom.

Nebola dcérou žiadneho skorumpovaného politika, žiadneho multimiliónového otecka, nebola ničím zvláštna, iba taká „obyčka“. Ibaže ju jedného dňa našli pri jazere v lesoparku zavraždenú. Mladé a pekné dievča. Zaživa, teraz už nie.

Niekto jej zviazal ruky za chrbtom vlastnými pančuchami, zaškrtil ju a možno aj znásilnil, ale to sa už zistiť nedalo. Telo sa už začalo rozkladať a všetky stopy zmizli…

Bratislavský lesopark je obľúbeným miestom nielen Bratislavčanov, ktorí tam cez víkendy hľadajú kus prírody a únik z betónovej džungle. Dodnes. A inak tomu nebolo ani vtedy! Konkrétne začiatkom deväťdesiatych rokov, keď časť národa žila z eufórie v domnienke zo slobody a tí… rýchlejší sa chystali podnikať.

Konvalinka uprostred lesoparku bola možno obyčajný pajzel, ale hoc by to bola i kôlnička na drevo, nachádzala sa v tak lukratívnom prostredí, že si na ňu brúsili zuby hneď niekoľkí tiež podnikatelia. Do prenájmu ju dostal jeden, pretože jeho ocko sa na porevolučnej vlne uchytil na vysokom poste a chystal sa privatizovať.

Možno keby si mladý chlapec nebol okolo seba nabral partiu divných kamarátov a ešte podivnejších členov rodiny, všetko mohlo dopadnúť inak. Minimálne by možno starú polievku nezlievali s čerstvou a neboli by tak vytvárali ideálne prostredie pre rojenie nechutne veľkých mäsiarok. Ten rok sa muchy kotili ako huby po daždi. Keby ten mladý podnikateľ čo i len tušil, že za to nemôže polievka…

Angelika bola Rómka, čakal ju posledný ročník strednej školy a mala z nej byť servírka. Prax si svojvoľne vybrala v Konvalinke. Aspoň sa tam chodila prizerať. A pozerala naozaj veľmi uprene. Až tak, že sa zahľadela do Alina. Miestneho čašníka, do ktorého bola zamilovaná aj Iveta, pomocná sila v kuchyni, na rajóne i za výčapom. Iveta mala jedno obrovské šťastie. Nezmizla. Angelika áno…

Zrejme máte v tejto chvíli pocit, že je všetko viac než jasné. Angelika zmizla, Alino jej niečo urobil, poliši to vypátrajú a prípad uzavretý. Omyl! Bol som rovnako naivný! Bolo mi síce divné, že by sa vrah vypátral v prvej tretine audioknihy, to by museli nasledovať veľmi dlhé poďakovania za spoluprácu.

To by však nesmel byť Dominik Dán, aby neprekvapil. Z jasného prípadu sa totiž nakoniec stáva desivá mora, ktorá máta zúčastnených na všetkých brehoch lesoparkového jazera. A napriek tomu, že je v príbehu množstvo zvratov, Dán to napísal mimoriadne pútavo, ľahko a hlavne zrozumiteľne.

A práve vďaka týmto zvratom je to napínavé od začiatku až do samého konca. A to doslovne, pretože poslucháč čaká na posledný diel mozaiky vskutku až do poslednej kapitoly, a nakoniec… ale to už by som prezradil príliš veľa.

Isté je to, že príbeh Muchy sa odohráva v rozbesnených porevolučných časoch, kedy si mnohí mysleli, že môžu všetko a niektorí mali pocit, že môžu ešte viac. Pocit všemocnosti napokon mohol na svetlo sveta vypudiť monštrá, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani literárny otec Hannibala Lectera.

Mucha je v tomto prípade synonymom príbehu, ale i doby samotnej a nakoniec pomôže vyšetrovateľom aj pri odhaľovaní desivej pravdy.

Mucha je jedna z najlepších Dánových kníh s porevolučným príbehom, ktoré som čítal, či počúval. Vďaka Mariánovi Geišbergovi, ktorého v Publixing Ltd. naverbovali za narátora, je počúvanie audioknihy obrovským zážitkom, pri ktorom sa poslucháč bude báť, desiť sa, držať palce vyšetrovateľom, občas sa zasmeje a bude prežívať to spolu s hercom, pri ktorého prejave mám jednoducho pocit, že ten príbeh doslova prežíva s hrdinami.