Napísať dobrú detektívku nie je jednoduchá vec. Zvlášť, keď rovnako ako každý žáner, aj táto má isté pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať. Najnovším trendom u severských autorov sa stáva spájanie viacerých udalostí do jedného príbehu. Alebo viacerých období. A to je niekedy boj o holý život. Čitateľa…

Stretol som sa v poslednej dobe s viacerými príbehmi, v ktorých autori chceli povedať toľko, že by im to vystačilo na niekoľko kníh. Vrcholom týchto pokusov bola pre pre mňa Andělíčkářka a tiež Minierov Mráz. Príbehy, ktoré som síce dopočúval do konca, no stratil som sa v nich natoľko, že som sa dodnes nenašiel.

Vídeňské bratrstvo nórskeho novinára a spisovateľa Ingara Johnsruda sa pohybuje na obdobnom tenkom ľade, pričom však autor v tomto príbehu lavíruje hlavne na hraniciach časových období. Časové rozpätie nie je síce nejako markantné, Johnsrud využíva v podstate iba dve časové pásma (súčasnosť a obdobie okolo druhej svetovej vojny), no strieda ich v príbehu tak často, že ak má poslucháč medzi jednotlivými počúvaniami (pretože predpokladám, že málokto si vypočuje takmer desaťhodinovú nahrávku na jeden šup) dlhšie prestoje, začne sa v príbehu strácať.

Faktom je, že kombinácia dvoch časových období je logická a v celom príbehu návraty do minulosti jednak zaujmú a jednak vysvetľujú to, čo predchádzalo k šialenstvu súčasného vraha, no v podstate by bolo pre mňa oveľa väčším prínosom, keby sa autor s minulosťou vysporiadal v dvoch obšírnejších kapitolách, napríklad niekde v prvej tretine knihy a potom tesne pred súčasným finále. Ale možno je to iba môj problém a inému poslucháčovi to bude takto vyhovovať.

Vídeňské bratrstvo začína masovou vraždou na predmestí Osla, ktorá vyzerá najprv ako náboženská pomsta. Obete totiž patria k sekte Božie svetlo, ktorá sa pripravuje na súdny deň. Avšak vyšetrovateľ Fredrik Beier a jeho nová kolegyňa Kafa narazia na niekoľko nezrovnalostí.

Prečo bolo v sídle sekty laboratórium? Na čo bol jeho obyvateľom tak rozsiahly monitorovací systém? Pochybnosti a podozrivé súvislosti ich postupne dovedú až k hrozným vedeckým experimentom počas druhej svetovej vojny. Fredrik a Kafa sa musia ponoriť do temnej minulosti členov sekty a to, čo na začiatku vyzeralo ako tragický, ale jasný prípad, sa náhle mení v dramatický lov na brutálneho zabijaka.

Johnsrud napísal napínavý príbeh, pri ktorom treba rozmýšľať. Famózne je, že sa mu čitateľa / poslucháča darí udržať v pozore až do poslednej chvíle, pretože až do konca nie je jasné, kto je vrah. Jasné, sú miesta, kedy to začnete šípiť, ale časom aj tak budeme musieť prehodiť výhybku a ukázať prstom na niekoho iného. V tomto je Johnsrud naozaj excelentný.

Ďalším plusom jeho príbehu je fakt, že v ňom zbytočne nenadúva udalosti. Keď sa totiž nad tým zamyslím, tak v knihe nie je hluché miesto. Neustále sa niečo deje, vyšetrovanie permanentne naberá na obrátkach a poslucháč sa nemá kedy nudiť. Zaujímavé sú i miesta v nórskom Osle, do ktorých autor príbeh zasadil. Ak mesto aspoň trochu poznáte, veľmi rýchlo zistíte, že nefabuluje, ale opisuje prevažne reálne miesta. Preskakovanie z doby do doby je iná kapitola, o ktorej som sa zmienil vyššie.

Veľkým plusom je v tomto prípade samotná nahrávka. Knihu pre OneHotBook načítal Petr Stach a priznávam, že pre mňa to bolo prvé stretnutie s týmto hercom, čo sa týka audiokníh. Stach je inak môj ročník a spomínam si na neho z filmových Lidíc, filmu Láska, súdruh!, ale hlavne z Horiaceho keru. Fanúšikovia seriálov ho momentálne môžu vidieť v obdivovanom i zatracovanom seriáli Bohéma. Ako narátora audioknihy som ho však počul prvý raz a priznávam, že si k príbehu neviem predstaviť lepší hlas a už teraz sa teším na ďalšie dva diely, keďže Johnsrud plánuje s Fredrikom a Kafou trilógiu. Mimoriadne tiež schvaľujem finálny zostrih, kedy je 31 kapitol zostrihaných do v priemere 17 minútových blokov. Poslucháča to udržuje v pozore.

Vídeňské bratrstvo patrí v kategórii severskej krimi k tým lepším počinom. A po čase, keď som mal pocit, že autori sa predháňajú v tom, kto čitateľa viac zamotá, toto je príbeh, na ktorého konci som nemal pocit, že odchádza(m) do stratena.