Nikto nie je čistý, ani polícia
Čo všetko môžeme nájsť na smetisku? Dve rómske deti sa tam pravidelne vyberajú v nádejí, že odtiaľ prinesú nejaké požívateľné zvyšky jedla, za čo ich minie bitka od otca, ktorý inak dokáže byť poriadne agresívny. Na tento deň však tak ľahko nezabudnú a s bitkou to nemá nič spoločné, napriek tomu, že úlovok, ktorý na smetisku nájdu sa zjesť nedá.
Vec, ktorú objavia, vyvolá rozruch nielen v rómskej rodine, ale hlavne v kancelárii kriminalistov. V jednom z odpadových sáčkov totiž drobizg narazí na nohu. Konkrétne časť nohy. Od kolena dole. Vydesení súrodenci chvíľu polemizujú nad tým, že by to mohla byť noha z figuríny vo výklade, no roje múch, ktoré zo sáčku vylietajú svedčia o niečom inom.
Noha je štíhla, na prvý pohľad ženská a tá mladá baba bola navyše športovkyňa. Pravdepodobne. Pretože keď jeden umelecký rezbár a poľovník v jednej osobe ohlási zmiznutie svojej manželky – tanečnice, z poškodeného sa stáva podozrivý a Krauzovi a jeho kumpánom neustále napadá, či tá noha nepatrí jeho tanečnici a nie je to desivá pomsta za neveru s umeleckým vedúcim.
A tak treba začať hľadať odpovede na otázky… Je to ženská, alebo mužská noha? Odrezali ju z mŕtvoly, alebo zaživa? Odrezal ju odborník, alebo je to hrubá mäsiarčina? A nezodpovedaná je aj najdôležitejšia otázka – kde je zvyšok tela? Hľadanie odpovedí je drina a všetkých iba zdržuje od pátrania po tom najdôležitejšom v celom prípade – po vrahovi s krvavou pílkou v šope.
Ibaže, ako sme si už u najúspešnejšieho slovenského spisovateľa krimi zvykli, nič nie je také jednoduché, ako sa na smetisku na prvý pohľad mohlo zdať. Ono už iba prekutrať desiatky metrov štvorcových smradľavého haraburdia, či sa medzi sáčkami s odpadom nenachádza aj zvyšok tela, je poriadna zaberačka.
A to je iba začiatok desivej skladačky. Aby toho nebolo málo, Krauza rozboleli zuby, Chosému sa pohli močové kamene, Váňa v kancelárii skolaboval, lebo chudne a drží prísnu diétu, a šéf sa zbláznil, chce zaviesť trojzmenný pracovný čas. A k tomu ešte tá celebritná módna návrhárka. Ako tá s tým len súvisí?
Dominik Dán vo svojej dvadsiatej knihe Jednou nohou v hrobe rozohral napínavú hru. Jej podstatou je nájsť majiteľa zvyšku nohy, potom príde postup do ďalšieho levelu. V tom najvyššom je výhrou odhalenie páchatelia a zistenie, že všetci sme si rovní, ale niektorí ešte rovnejší, alebo ak chcete tak to, že nikto nie je čistý a polícia už vôbec.
No a nemožno sa nechať zlákať jednoduchou vidinou toho, že to s tou nohou bude také jednoduché. Pretože pri hľadaní zvyšku obete i páchateľa, ktorý to urobil, sa našim známym kriminalistom prilepí na prsty ďalší prípad a ako už poznáme Dánovu taktiku, všetko so všetkým súvisí a finálne prepojenie je divoké a šokujúce.
Takmer dvanásťhodinový príbeh opäť bravúrne načítal Marián Geišberg a až na jednu 70. minútovú kapitolu, sú zvyšné zostrihané v rozmedzí od troch do dvadsiatich minút. Strih je však veľmi zmysluplný a technická kvalita nahrávky, ako to už v prípade spoločnosti Publixing býva, je rovnako výborná.