Ak je tento rok v čínskom kalendári rokom ohnivej Opice, u nás by pokojne mohol byť rokom Lídy Baarovej. Hľadať v tom nejaké ironické spojenia je úplne zbytočné. Fakt je ten, že o Baarovej sa v priebehu tohto (necelého) jediného roka hovorilo minimálne tak intenzívne, ako počas jej aktívnej hereckej kariéry.

Najskôr film Filipa Renča, ktorý vyvolal rozporuplné emócie. Kritika ho zvozila pod čiernu zem, diváci boli nadšení. Režisérka Helena Třeštíková a jej kolega Jakub Hejna prišli v temer totožnom čase s dokumentom Zkáza krásou, ktorý sa na Baarovej život díval viac reálnym okom. Vydavatelia kníh na základe úspechu oboch filmových projekcií hojne reedovali dávno vypredané filmografie českej herečky s pohnutým osudom, po ktorých sa na pultoch opäť iba zaprášilo.

Po svojej šanci siahlo i vydavateľstvo Supraphon a z dochovaných materiálov, z ktorých v roku 1983 vznikla kniha Lída Baarová – Útěky, vydalo trojdiskovú audioknihu Případ Lída Baarová, ktorá zo všetkého, čo sa vám tento rok mohlo premlieť rukami a malo to nálepku Baarová, pôsobí zrejme najdôveryhodnejšie.

Ide totiž o autentické audio záznamy, ktoré vznikli v roku 1982, kedy spisovateľ Josef Škvorecký pripravoval v španielskom Alicante rozhovor s herečkou. Na úvod treba zdôrazniť, že ide o dobové záznamy, nahrané na dobový prístroj a tak kvalita záznamu určite nezodpovedá nárokom súčasnosti, ale nepochybne zodpovedá možnostiam, pretože v Supraphone urobili všetko preto, aby záznam v maximálnej možnej miere vyčistili a umožnili jeho využitie.

Všetky použiteľné stopy sa tak objavujú v podobe viac než trojhodinovej audioknihy (vyšla i v podobe troch klasických CD zabalených v sympatickom boxe). Príliš sa nestrihalo, čo opäť umocňuje silu autenticity záznamu rozhovoru, v ktorom sa Baarová zjavne snažila byť mimoriadne úprimná. A to až natoľko, že s konečnou a vydanou verziou svojho životného príbehu bola napokon tak nespokojná, že po roku 1990 sa od knihy dištancovala a vydala vlastnú verziu. Či išlo o strach, nejakú formu očisty, alebo len o vidinu finančnej injekcie sa môžeme iba domýšľať.

Najväčšiu časť rozprávania zaberá podrobný opis života v nemeckej filmovej spoločnosti UFA, kam prišla dvadsaťročná Baarová v roku 1934. V Nemecku žila do roku 1938. Aj tu, tak ako v Československu, zažívala obrovskú slávu. Bola neobyčajne krásna a dokázala svoj pôvab náležite využiť.

Vždy mala záujem o mužov vo významnom postavení. Kým Adolfa Hitlera len očarila, ministra nemeckej propagandy Josepha Goebbelsa zviedla tak, že kvôli nej chcel opustiť rodinu s niekoľkými deťmi.

Stýkala sa s nacistickými pohlavármi, zúčastnila sa ich zjazdov, ale žila pocitom, že je všetko v poriadku – nacisti Nemecku výhradne prospievajú. Hitler nariadil nemanželský vzťah svojho ministra ukončiť.

V roku 1948 emigrovala do Rakúska. Pasáže povojnového pádu z výšin slávy tvoria druhú významnú časť herečkiných spomienok. V roku 1982, kedy bol záznam vyhotovený, ešte nemala problém s otvorenosťou svojho rozprávania.

Trojhodinová audiokniha vznikla z osemnásťhodinového záznamu, ktorý sa stal podkladom legendárnej knihy. Škvoreckého záznamy sa tak v tomto roku stali neodmysliteľnou súčasťou roku Lídy Baarovej a vďaka otvorenosti slávnej herečky vniesli do tajov i útrap jej života kus nového svetla.