Dopočúval som audioknihu Dominika Dána Krv nie je voda, ktorej dej sa odohráva v roku 1992 a k vinníkovi vedú tri dejové nitky – špekulanti, politici, mafia (no, mafia nie v tom pravom slova zmysle, ako si ju pamätáme z deväťdesiatych rokov, ale skôr taká „žánrová,“ zameraná na jednu „pracovnú vetvu“).

A vlastne áno, dopočúval som a rozmýšľam. Rozmýšľam o tom, či sa za to pomaly štvrťstoročie vôbec niečo zmenilo? Však aj dnes stačí vedieť zaťahať za správne nitky… Však pán veľkomožný, čo má spravodlivosť pod palcom sa slušným ľudom rehoce do ksichtu, napriek tomu, že mal za sebou dávno zhasnúť…

Ale poďme späť. Píše sa rok 1992 a Richard Krauz zažíva najťažšie obdobie svojej zatiaľ krátkej detektívnej praxe. Neuvážená porevolučná totálna amnestia prináša do ulíc násilie a na druhej strane spektra nelenia ani politici. Situáciu rovnako negatívnou mierou vyvažujú aj oni. Neslávne deväťdesiate roky prepukajú do svojej „plnej krásy“.

Vrece so zločinom sa roztrhlo. Krátko oddelené policajné zložky dvoch krajín si už riešia len svoj piesoček, a tak keď Krauz s Chosém môžu spolupracovať so svojimi starými kamarátmi z Moravy, radi výzvu prijímajú.

Mladá žena a dieťa sú upálené a hneď od začiatku je jasné, že nešlo o nešťastnú náhodu. Podarí sa však Krauzovi rozlúsknuť prípad, kde právo nie je to jediné, čo všetkých v tejto pohnutej dobe zaujíma?

Pred upálením Slávky z Moravy, ktorej posledné kroky vedú na Slovensko, však ešte niekto v parku podrezal mladé dievča. Ako to spolu súvisí? A súvisí to vôbec? Na odpovede na tieto otázky si budete musieť počkať nejakých desať hodín. Presne toľko nahrávka Krv nie je voda trvá. Bude to však veľmi príjemný zážitok.

Krv nie je voda je jedna z najčerstvejších Dánových kníh a spisovateľove skúsenosti s písaním sú jednoducho neprehliadnuteľné. Príbeh bez hluchých miest, s vynikajúcim spádom, plný zvratov a prekvapení. Môže mať vražda v bratislavskom parku niečo spoločné s vraždou v dedine neďaleko Brna?

Chápadlá mafie sú aj v tomto prípade nekonečné. Hoci ide istým spôsobom o mafiu dosť špecifickú. Jej zameranie je hrôzostrašné. Aj keď z druhej strany by sme sa na to mohli pozerať prívetivo, keby to nemalo následky, na ktorých konci je upálená žena i jej dieťa. A v zákulisí polície, v podstate na neviditeľných, vysokých a ešte vyšších miestach ide do tuhého…

Dominik Dán bravúrne popisuje dobu, v ktorej sa príbeh odohráva. Časy, kedy „dvaja indiáni pod dubom pri Brne“ rozhodli o osude dvoch národov a v podstate v hlave prepočítavali „drobné,“ ktoré im to prinesie. Nikto nevedel čo bude, ako bude, ale chobotnice už ovíjali svoje chápadlá.

Ako už býva u Dána dobrým zvykom, čakajte napätie, zvraty a nečakané rozuzlenie až na samom konci. Knihu samozrejme opäť načítal Marián Geišberg a na rovinu hovorím, že iný hlas Richarda Krauza si už ani neviem predstaviť. Ak nie za polovicou, tak minimálne za štvrtinou úspechu stojí práve on. Už sa teším na ďalšie počúvanie.