Veľmi rád listujem v bedekroch. Intenzívne v nich pátram pred nejakou cestou, ale celkovo z nich s obľubou čerpám informácie len tak, pre zábavu a vždy sa teším, keď mi v knižnici pribudne nejaký nový kúsok. V rámci hesla lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. V prípade audioknihy 40 dní pěšky do Jeruzaléma však platí lepšie raz počuť predtým, ako to prípadne zažijete na vlastnej koži.

Ladislav Zibura sám seba označuje za cynického kaviarenského povaľača. S humorom a nadhľadom sebe vlastným, samozrejme. Pretože vtip je už samozrejme v tom, že takýto chlapec si zbalí svoj batoh a vyberie sa pešo do sveta. Ako v rozprávke. Matka, ktorej sa z jeho nápadu zježia vlasy dupkom by mu aj pribalila buchty na cestu. Ako v rozprávke…

Buchty však v dnešnej dobe nie sú to najpodstatnejšie. Oveľa lepšie je mať kreditnú kartu a aspoň nejaké peniaze na účte, vhodná je i hotovosť a nemal by chýbať mobilný telefón, pretože na takejto ceste môže človeka postretnúť naozaj čokoľvek a prostriedok na komunikáciu sa vždy hodí. A aj keď si povie, že techniku bude používať čo najmenej, je vhodné mať ju so sebou.

Čo všetko sa musí zmestiť do batohu cestovateľa, ktorý sa rozhodne prejsť 1400 kilometrov a v podstate sa stať takýmto spôsobom chlapom? Ladislav Zibura sa o to ochotne podelí s poslucháčmi deväť a pol hodinovej audioknihy, ktorú sám načítal. Poslucháč sa tak spolu s ním vydáva na cestu omylov, pozoruhodných stretnutí a opuchov na nohách.

Ziburových 40 dní je zážitkom pre každého, kto má rád cestovanie. Tento 22-ročný chalan musí prejsť Tureckom až do Izraela, pričom zvlášť jeho rozprávanie o Turecku búra všetky mýty o tejto krajine a hlavne o ľuďoch, ktorí tam žijú.

Fakt, že Zibura dokáže o svojich zážitkoch hovoriť s absolútnou ľahkosťou, nadhľadom a humorom spôsobuje, že pri počúvaní má poslucháč pocit, že to bol jeden veľký pozitívny zážitok. Zibura totiž rozpráva tak, že aj keď preberá veci negatívne, dokáže ich uhladiť natoľko, že máte pocit, akoby to bola veľmi príjemná skúsenosť. Aj napriek tomu, že sa mu po ceste pritrafilo niekoľko zážitkov, ktoré dvíhajú tlak.

Ziburovou obrovskou devízou je jeho zmysel pre humor, ktorý sprevádza celé rozprávanie. Poslucháč tak získava nielen dokonalý cestopis, ktorý by ho mohol časom začať nudiť, ale hlavne vtipný príbeh jedného chlapca z mesta, ktorý sa rozhodol pokoriť svet. Kapitoly majú doslova pár minút, vďaka čomu nehrozí, že by sa rozprávanie naťahovalo a že by sa poslucháč v ňom strácal. Pribalených je i pár (doslova niekoľkosekundových) informačných blokov, ktoré púť mladého cestovateľa veľmi zaujímavo dopĺňajú.

Uvedomujem si, že v podstate mi na celej audioknihe prekážala jediná vec. Momenty (nebolo ich veľa), keď autor sám seba oslovuje menom takže, Ladislave a podobne. Hoci chápem zmysel tohto istého druhu humoru, prišlo mi to trošku narcistické, ale dá sa s tým stotožniť. Zvlášť, keď som si na konci uvedomil, že som s Ladislavom prežil vo svojom živote jeden cestovateľský zážitok navyše, i keď ja v relatívnom pohodlí za volantom auta.