Príbeh veľkej tragickej lásky a duchovnej púti zo stredovekého Nórska. To je Kristina Vavřincová. Veľkolepou kombináciou historickej látky a výraznej ženskej postavy zabezpečila trilógia Kristina Vavřincová, ktorá spolu s románom Olaf Audunssøn autorke Sigrid Undsetovej v roku 1928 Nobelovu cenu za literatúru.

Sága vznikala v rokoch 1920-1922 a bola mnohokrát vydaná, preložená do mnohých jazykov, pretvorená do iných podôb – divadelných i filmových. Aktuálne vychádza vo vydavateľstve Radioservis aj ako audiokniha načítaná Hanou Kofránkovou.

Kristina Vavřincová, dejovo zasadená do 14. storočia, je príbehom veľkej tragickej lásky a duchovnej púte. Autorka spočiatku sleduje život zemianskej dcérky z nórskych hôr, od dievčenských rokov až po sobáš s okúzľujúcim, ale neukázneným rytierom Erlendom.

Pre túto lásku sa Kristina odváži vzoprieť aj otcovi, čo bola vo vtedajšej patriarchálnej, feudálnej a náboženskej spoločnosti opovážlivosť pre súčasníka takmer nepredstaviteľná.

S mužom sa potom Kristina stáva pani na panskom dvore uprostred otvoreného kraja pri Nidaros (dnes Trondheime). Hoci svojou usilovnosťou zmení zanedbané Husaby v kvitnúce hospodárstvo, hoci porodí sedem synov a hoci si získava úctu a priazeň – a nakoniec aj odpustenie rodičov, nie je šťastná.

Nedokáže Erlendovi zabudnúť príkoria, ktoré jej kedysi pripravil. Stále sa v nej bijú láska k manželovi a viera v Boha. Cesta k tomu, aby sa pretavila v lásku a vieru zmiernu a pokornú, je dlhá a nevyspytateľná.

„Porozumieť Sigrid Undsetovej nie je ľahké. Bola to veľmi silná žena. Dokázala stáť na vlastných nohách, slušne zarábala, bola výrazná, vystupovala v novinách, chcela, aby ženy neboli slabé a nesamostatné, ale zároveň pri každej príležitosti pripomínala, že ich hlavným poslaním je materstvo. Ak sa žena nestala dobrou matkou, nesplnila úlohu, ktorá jej bola v živote prisúdená,“ hovorí Kjersti Braanaas Moen, sprievodkyňa domom slávnej spisovateľky v rozhlasovom programe Brit Jensen – Víta vás Lillehammer.

Dnes je totiž spisovateľkin dom na Bjerkebæku, stojaci pod skokanskými mostíkmi z olympijských hier roku 1994, sprístupnený verejnosti ako múzeum. Sem sa Sigrid Undsetová presťahovala v roku 1919. To už bola vydatá, s dvoma deťmi a v očakávaní tretieho.

Narodila sa ale v Dánsku, roku 1882. Jej matka bola Dánka a otec nórsky archeológ Ingvald Undset. Práve on prebudil v Sigrid záujem o nórsku históriu a čítanie staroseverskej literatúry, ale bohužiaľ, pomerne skoro zomrel. Matka potom zostala sama s deťmi a s existenčnými starosťami.

Za svoj literárny debut v roku 1907, novelu Pani Marta Oulie, dostala cestovné štipendium do Ríma, kde sa zoznámila s nórskym maliarom Andersom Svarstadom. Nasledovala tajná svadba, pobyty v Londýne a Paríži. Mali tri deti, o postihnutú dcéru sa Undsetová starala až do jej smrti v devätnástich rokoch.

V malom dome na Bjerkebæku nemala autorka príliš priestoru na prácu, preto nechala v roku 1924 postaviť ďalší drevený dom, respektíve nechala ho podľa vtedajšej módy preniesť z údolia Gudbransdalen. V ňom sa našlo miesto aj na vlastné pracovňu, kde mohla konečne pokojnejšie písať, nachádzať cestu z vtedy už nevydareného manželstva a zároveň hľadať samú seba aj po náboženskej stránke.

Pre bohatú literárnu činnosť Sigrid Undsetovej sú príznačné dva tematické okruhy: nórska história z obdobia stredoveku a životné osudy žien najrôznejšieho pôvodu i postavenia.

Celková dĺžka nahrávky je bez pár minút 9 hodín. Spoločnosť Audiolibrix ju na svojich stránkach ponúka v digitálnej podobe za 9,01€, pre členov predplatiteľského klubu Audiolibrix dokonca za zvýhodnenú cenu.