Apríl 1987. Obvody verejnej bezpečnosti medzi sebou súťažia, kto vyberie viac pokút. A keby iba to. Čím viac pokút, tým väčšia šanca na odmenu. Bože, aké súčasné!

Apríl 1987. Marek je už päť rokov za vodou. Na výšku nešiel. Možno ho to aj lákalo, no nikto mu neprikazoval a vedel, že po boku otca sa nielenže bude mať lepšie, ale sa čoskoro osamostatní a bude sám sebe pánom.

Na spolužiačku Valériu takmer zabudol. Jasné, navždy to bude tá, s ktorou to bolo prvý raz, rozpačité, neohrabané, no predsa nezabudnuteľné. Odvtedy sa však niekoľko ráz rozišli – zišli – vrzli si – rozišli – zišli… a tak dookola. V podstate ona bola tá iniciatívna, ktorá doliezala.

Aj keď mu na konci maturitného ročníka oznámila, že sa bude vydávať, napokon si k nemu vždy našla cestu. Po strednej však ich vzťah ochladol úplne. A možno by bol navždy minulosťou, keby sa s Valériou nestretol na pomaturitnej stretávke po piatich rokoch. V apríli 1987.

Tú, ako bývalý predseda triedy zorganizoval v otcovom, rozumej, v tom čase štátnom podniku, ktorému šéfoval jeho foter a jeho bývalá láska tam samozrejme nechýbala, aj keď jej manžel jej to neodporúčal. Hoci Marek zmizol z jej života, Valériin manžel mal pocit, akoby s nimi aj tak posledných päť rokov žil, keďže ho Valéria akosi nevedela pustiť z hlavy.

A na tej stretávke si uvedomil, že vlastne ani on ju. A tak sa to stalo opäť. V aute. No a čo? Zrejme by sa to bolo zopakovalo o ďalších päť rokov. Marek však ani len netušil, ako rýchlo sa Valéria vráti späť do jeho života. Ibaže… mŕtva. Marekovu spolužiačku a prvú lásku našli na lavičke v parku mŕtvu. Niekto ju zaškrtil. A všetky stopy vedú k Marekovi…

Partia okolo Eda Burgera má na stole ďalší prípad. Niekoľko kapitol z najnovšej audioknihy Dominika Dána Nežná fatamorgána (siedma Dánova audiokniha vydaná vo vydavateľstve Publixing Ltd.) čitateľ / poslucháč nestretáva svojho obľúbeného Richarda Krauza. Až sa môže zdať, že Dán napísal knihu bez Krauza. Ten je totiž ešte v tej chvíli na pochôdzkach. Je predsa apríl 1987.

Klapka / strih. Je november 1989. V Prahe už to vrie a čaká sa, čo bude na Slovensku. Štátna bezpečnosť sa utrhla z reťaze a pre svoje istoty je ochotná urobiť čokoľvek. Hoci i zabiť študenta, ak má deklarovať svoju silu.

Verejná bezpečnosť je v uliciach, nie však preto, aby pomáhala a chránila, ale preto, aby buzerovala vrieskajúcich študentov, ktorí sa rozhodli, že si u nás zariadia demokraciu. Čo má ruky a nohy je v uliciach, všetko ide bokom, aj vražda.

Na lavičke v parku, na tej istej lavičke a v tom istom parku, ako v roku 1987 nájdu ďalšie zaškrtené dievča. Aj páchateľa. Možno. Veľmi rýchlo. Nezdá sa však, že „tento“ by bol sériový vrah. Pretože to dievča na lavičke je už štvrté… a zrejme nebude posledné.

Richard Krauz je na oddelení vrážd iba začiatočníkom, ale neuveriteľne dobrým, móresmi ešte neskazeným začiatočníkom. Keď ho kolegovia zasvätia do podrobností prípadu, podarí sa im vďaka nemu naskočiť na správnu stopu a…

V najnovšej knihe Dominika Dána Nežná fatamorgána, ktorá práve dnes vychádza ako klasická kniha i audiokniha zároveň, nie je o napätie núdza. Napriek tomu, a možno práve preto, že je Richard Krauz ešte iba začiatočník, je ochotný vrhať sa do všetkého, častokrát po hlave, pričom v čase vrcholiacej socialistickej diktatúry, akoby si neuvedomoval dôsledky.

To sú presne tie dva smery, ktoré sa Dán snaží vykresliť. Skvelý policajt, ktorý ide dychtivo za svojim cieľom (a za vyriešeným prípadom), častokrát správajúci sa neuvážene a konajúci bezhlavo. Na druhej strane, zrejme presne za toto ho čitateľky milujú.

Prekvapujúce je veľkolepé finále, v ktorom… samozrejme, nie, neprezradím a som presvedčený, že budete rovnako prekvapení ako ja. Dominik Dán však prichádza s nečakaným záverom, ktorého dôsledkom sú práve spoločenské zmeny, ktoré sa v novembri 1989 udiali.

Je november 1989 a Dominik Dán sa vo svojej novinke Nežná fatamorgána vezie na vlne udalostí, eufórie z nádeje a dokonca poslucháča odkryje i zákulisné udalosti tej doby, o ktorých zrejme bežný človek nemá ani páru. A čo potom taký Milan Kňažko, ktorého meno sa v závere knihy dosť skloňuje. A vzhľadom k tomu, že Dán v týchto pasážach používa skutočné mená, dovolím si (subjektívne) predpokladať, že čerpá aj z reálnych udalostí.

Dán dokonca spomína dodnes hádam neuzavretú kauzu Cervanová a dosť ostro sa v tejto nezacelenej rane rýpe, pričom si naozaj neberie servítky pred ústa a dáva jasne najavo ako to mohlo byť a prečo to celé tak skončilo. Aj tu predpokladám, že napriek tomu, že „mesto, príbeh i ľudia v ňom sú výlučne dielom autorovej fantázie,“ je kus reality.

Napriek počtu vydaných kníh je Dominik Dán stále svieži, ostrý, oplýva čiernym humorom (opis dopracovania sa k prvému sexu a jeho dovŕšenie na konci 70-tych rokov je nezabudnuteľný moment, pri ktorom vám budú tiecť slzy od smiechu), nezbavil sa povestnej štipky vulgárnosti a pri počúvaní jeho najnovšej knihy budete mať pocit, že sedíte v prepotenej a zafajčenej kancelárii v budove U dvoch levov. Pretože reálne a uveriteľné opisy sú Dánovou doménou a nechýbajú ani tomuto príbehu.

Audionahrávka trvá necelých desať hodín a o jej kvalite svedčí i fakt, že som ju dopočúval v priebehu jediného dňa, jedinej nedele, keďže som ju mal k dispozícii o niečo skôr. Boli to presne tie stavy, keď chcete vedieť, čo bude ďalej, kam sa dej posunie a kto vlastne ukradol tie babkine bombarďáky, pretože aj to sa tam pretriasa.

Kapitoly sú veľmi zmysluplne rozstrihané, nie sú ani na začiatku, ani na konci predeľované hudbou, čo spôsobuje, že máte tok hovoreného slova, ktorému dominuje Marián Geišberg, na ktorého ste si už pri prípadoch Richarda Krauza museli zvyknúť, pretože je excelelentný. Ako reálny policajt, ktorému je všetko jedno a nakoniec to dotiahne do úspešného konca. Pravdepodobne…

PRÍPADY RICHARDA KRAUZA