Keď aspoň trochu literárne založený človek niekde začuje meno Dan Brown, automaticky si ho spája s dielom Da Vinciho kód.

Film spracovaný podľa tohto jeho románu totiž spustil celosvetovú „brownmániu“. Málokto však vtedy tušil, že tento román je až v poradí štvrtým dielom (z momentálne šiestich) tohto pôvodne učiteľa angličtiny na Phillips Exeter Academy v New Hampshire. Po úspechu filmu sa na pultoch v kníhkupectvách po celom svete objavili aj ďalšie jeho diela, medzi nimi aj román Deception Point. Na Slovensku si ho ľudia mohli prečítať pod názvom Bod klamu, u našich západných susedov sa mu v rôznych vydaniach ušli dva rôzne, obidva však absolútne nepochopiteľné názvy Pavučina lží (v roku 2005) resp. Anatomie lží (2008).

Namlsaný chuťovkami prvých dvoch brownoviek som sa vrhol na audioknihu Pavučina lží, ktorú v roku 2008 vydalo české vydavateľstvo Tympanum (schválne píšem meno vydavateľstva, neskôr pochopíte, prečo), a v ktorej počujeme hlas pre mňa osobne doteraz neznámeho českého herca Vladimíra Kudly. No….. a po dopočúvaní u mňa nastala veľmi častá situácia: očakávané čaro a krása sklamali a ustráchané neznámo veľmi prekvapilo. Ale poďme poporiadku.

Po úspechu Da Vinciho kódu s Dr. Langdonom v hlavnej úlohe, sa Dan Brown vrhol na pokračovania série o tomto profesorovi ikonografie. A podľa mňa urobil dobre. Román Pavučina lží totiž napísal ešte pred Da Vinciho kódom a ja osobne som ním bol decentne sklamaný. Všade sa môžete dočítať, že tento román pojednáva o objave meteoritu so stopami skamenelín a o tom, ako tento objav, následné skúmania meteoritu a ich výsledky miešajú karty v predvolebnej kampani v prezidentských voľbách v USA. Vynikajúca téma a perfektne premyslené pozadie dávajú predpoklad na román, od ktorého sa nebude chcieť človeku odtrhnúť. Tak sa aj stalo. Až… až na to, že román na mňa už počas počúvania pôsobil, akoby bol písaný nasilu, na objednávku, bez ľahkosti, na akú som si u Browna zvykol u Da Vinciho kódu a Anjelov a démonov. Priveľa čohokoľvek proste škodí.

V slovenskom knižnom vydaní 544 tlačených strán skrýva príbeh, ktorý je časovo vtlačený (okrem prológu a epilógu) do 22 hodín. A počas týchto 22 hodín stihnú hlavní hrdinovia zažiť toľko zaujímavých a občas aj životunebezpečných situácií, pri ktorých sa stretnú aj so supertajnými projektami vlády a armády USA a za ktorými precestujú tisíce kilometrov, že si vyčerpali dávku neskutočných náhod a obrovského štastia tak na 5-10 rokov dopredu. A to všetko v príbehu, ktorí poslucháčovi poskytuje miestami až 5 dejových línií súčasne (hoci samotný sled udalostí je naozaj napínavý a príbehu nemožno uprieť dramatičnosť a schopnosť podvedome vtiahnuť poslucháča priamo do deja). Ako som už napísal, priveľa čohokoľvek naozaj škodí.

Ďalším sklamaním pre mňa osobne bola réžia nahrávky, akú by som v produkcii spoločnosti Tympánum vôbec nečakal. Audioknihy z tejto produkcie majú už svoje technické čaro, každá má svoj jedinečný hudobný podklad, predely medzi kapitolami sú jednoznačné, človek sa v nahrávke veľmi ľahko orientuje. Tu mi toto všetko chýbalo. Napriek tomu, že v tlačenej podobe románu sú jednotlivé kapitoly označené (celkovo ich je okrem prológu a epilógu až 133) a pekne rozdeľujú príbeh na jednotlivé dejové línie, v nahrávke toto nikde nepočujete. Naznačuje to jedine o sekundu dlhšia pauza, takže prednesovo sa román skladal z prológu, prvej kapitoly a epilógu. Pre mňa osobne to je technicky a režijne najhoršie urobená nahrávka Tympánov, akú som doteraz počul. A nepočul som ich málo.

Naopak veľmi milo som bol prekvapený prednesom Vladimíra Kudly. Ako som už napísal, doteraz som ho asi ani nezaregistroval a s napätím som očakával, čo to bude za hlas. A dostalo sa mi nevtieravého príjemného prednesu s perfektnou výslovnosťou a skvelou intonáciou. Bol som ním doslova vtiahnutý do deja (aj napriek tomu, čo som tu už spomenul) a naozaj som sa o toho nevedel odtrhnúť. Určite sa budem tešiť na ďalšie audioknihy v jeho podaní.

Čo povedať na záver? V prvom rade to, že sú to čisto len a len moje pocity z tohto diela. Na internete som našiel veľmi veľa recenzií samotného príbehu. A naozaj boli veľmi rozdielne. Od „zhltla som ju na jeden šup“ až po „po 150 stranách som tú knižku radšej zahodil, aby mi neprišlo zle“. Stále odporúčam počúvnuť si toto dielo (aj napriek všetkému tomu negatívnemu, čo som tu popísal), nech si každý urobí svoj vlastný názor. Lebo titul za vypočutie stojí. Naozaj.