Dominik Dán – Básnik (recenzia audioknihy)
Jasám, tlieskam, výskam, jednoducho mimoriadne sa teším. V prvom rade z dôvodu, že máme ďalšiu slovenskú audioknihu. Tých slovenských je totiž stále v ponuke ako šafranu, a keď sa nejaká objaví, je to pre nadšencov tohto žánru priam sviatok.
Dôvody na oslavu sú následne o to väčšie, keď sa objaví zaujímavý titul a jeho audio spracovanie hraničí s dokonalosťou. Spoločnosti Publixing sa svojim spôsobom podaril husársky kúsok. Získali práva na diela najznámejšieho a najčítanejšieho slovenského autora detektívok Dominika Dána.
To je ten pán, ktorý sa snaží chrániť si svoju totožnosť, čím okolo seba vyvoláva nemalú auru tajomnosti, ktorá je v prípade umelca veľmi podstatnou súčasťou biznisu. Dominik Dán je spisovateľ, ktorý dokáže do roka hravo vydať dva bestsellery, po ktorých sa na pultoch kníhkupectiev len tak zapráši. Bodaj by to tak bolo aj s audioknihami s jeho románmi, pretože tie si rovnaký osud jednoducho zaslúžia.
Na trhu sú momentálne dve audioknihy s dielami Dominika Dána, ktoré vydalo vydavateľstvo Publixing. Konkrétne ide o knihy Básnik a Popol všetkých zarovná. Obe načítal Marián Geišberg.
Aby boli informácie kompletné, doplním, že pred istým časom malo tendenciu vydávať audioknihy Dominika Dána iné vydavateľstvo, no napokon ostalo iba pri jednej – príbeh Beštia vtedy načítal Jozef Vajda. Priznám sa, že mojou najväčšou dilemou pred vložením CD do prehrávača bolo, že budem porovnávať, a že s Geišbergom budem mať po Vajdovi problém.
Ibaže Marián Geišberg je starý harcovník, ktorý si prácu na audioknihe vyskúšal už pri načítaní Coelhovho Alchymistu a uznávam, že mu to išlo bravúrne. S Dominikom Dánom nemal absolútne žiadny problém a priznávam, že moje obavy sa vytratili asi v druhom tracku a dnes si už neviem predstaviť Dánovho hlavného hrdinu Richarda Krauza s iným hlasom. Uznávam, že pri dominujúcich českých hlasoch, som v štádiu, že si dosť dobre neviem predstaviť príliš veľa hercov, ktorí by načítali slovenské audioknihy, Geišberg je však nepochybne top na vrchole pomyselného malého slovenského audio ľadovca, čo hravo dokazuje aj v Básnikovi.
Práve toho som totiž z dvoch nových audiokníh vložil do prehrávača ako prvého. Priznám sa, že nepatrím k tým, ktorí bežia do obchodu po vyjdení každej novej knihy Dominika Dána, ale tiež nie som v tomto smere žiadny panic. Ak ma proste zaujme anotácia ku knihe, kúpim si ju a prečítam, takže viem, že Dán píše veľmi dobre, pútavo, zaujímavo a zároveň ľahko, pričom dokáže čitateľa držať v napätí od samého začiatku až do konca.
Jeho Básnik je dobrá kniha. Spisovateľ berie čitateľa (poslucháča) do roku 1988. Jeho hlavný hrdina Richard Krauz je v podstate na začiatku kariéry na polícii. Má za sebou nejaké skúsenosti, no na oddelení vrážd je absolútnym nováčikom. Netuší, aká ťažká skúška ho hneď na začiatku čaká.
Objaví sa totiž prípad, ktorý preverí nielen jeho odborné schopnosti, ale aj najdôležitejší princíp spolupráce detektívov – dôveru. Z detektíva Krauza sa totiž stane podozrivý zo spáchania série vrážd mladých dievčat. A záhadne zomierajú tie, ku ktorým mal Krauz mimoriadne blízko. Kto stojí za ich smrťou? Zrejme niekto, kto ho veľmi dobre pozná, keďže s každou mŕtvou prichádza na oddelenie vrážd aj list s básňou z Krauzových školských čias…
O Dominikovi Dánovi sa hovorí, že vo svojich knihách čerpá z reálnych prípadov a vlastných vyšetrovateľských skúseností. Či je to mýtus, alebo pravda, vie v podstate iba on sám. Pravdou však je, že tak, ako už niekoľkokrát, aj v Básnikovi sa mu podarilo perfektne vykresliť svojim spôsobom geniálneho vraha a zároveň z policajného vyšetrovateľa urobiť nielen chlapíka, ktorý musí vyriešiť prípad, no zároveň obyčajného človeka, ktorý rieši svoje problémy.
V ďalšom rozmere ma teší, že Dán nemá problém urobiť si presne cielený vtip z policajtov, ktorí sú ešte aj dnes terčom šťavnatých vtipov (a fungovalo to zrejme aj na konci osemdesiatych rokov). A samozrejme… povestné osemdesiatky.
V Básnikovi Dán brilantne popisuje dobu konca osemdesiatych rokov, jej absurdnosť a zákernosť, či jej bezmocnosť, kedy sa papalášsky strach z hesiel na plachtách visiacich z balkónov internátov implantoval do normálneho zmýšľania a vytlačil do úzadia i vyšetrovanie vraždy. „Odbornosť“ a stupidita, ktorá, žiaľ, ako sa denne presviedčame, prežila od osemdesiatych až po súčasnosť.
Básnik má takmer 12 hodín. Po technickej stránke nemožno mať výhrady. Mám informácie, že to neboľ ľahký pôrod, ale tá námaha za to stála. Už klasicky som ho počúval v aute a nevedel som sa odtrhnúť. Je to spracované tak, že som aj po dojazde do cieľa ostával sedieť na parkovisku, alebo v garáži a dopočúval aspoň rozbehnutú kapitolu. To sa mi bežne stáva pri Keplerovkách načítaných Pavlom Rímským, inak je to ale vzácnosť. O to viac sa teším, že ma to prepadlo pri slovenskej audioknihe.