Eliška musela utiecť, zmeniť si meno a zamilovať sa – potom mohla prežiť
Keď sa povie Želary, verím, že väčšina si spomenie na Aňu Geislerovú, ktorá v rovnomennom filme stvárnila hlavnú ženskú úlohu. Vo filme, ktorý si v podstate vyslúžil celosvetové uznanie a prekročil až prah Hollywoodu. Keby existovalo miesto, ktoré by rovnako ako je Hollywood synonymom filmu, bolo synonymom audiokníh, tak táto by si tam určite našla cestu.
Želary – Jozova Hanule sa neprezentuje, ako samostatný príbeh, skôr ako pokračovanie Želár, alebo presnejšie, ako ich doplnenie. Ťažko mi porovnávať, potvrdiť, alebo vyvrátiť túto teóriu, knihy som nečítal, môžem porovnávať iba s filmom, ktorý som videl niekoľkokrát a zhodou okolností som si jeho remastrované vydanie vychutnal pár dní predtým, ako som sa započúval do audioknihy.
Skôr, ako vyjadrím svoje pocity, myslím si, že by bolo vhodné si aspoň v stručnosti pripomenúť príbeh, ak by náhodou niekomu unikol…
Postavami tejto novely, situovanej do rokov druhej svetovej vojny, sú dedinskí obyvatelia. V centre diania novely odohrávajúcej sa za nemeckej okupácie našej republiky je lekárka Eliška. Spolu so svojím kamarátom Slávkom a ženatým milencom Richardom sa zapojila do odbojovej činnosti.
Tá je však čoskoro odhalená a Richard emigruje. Slávko Elišku varuje pred nebezpečenstvom, ktoré jej teraz hrozí a presvedčí ju k odchodu z mesta. Jej budúcim domovom sa má stať dedina Želary na moravskom Slovácku a jej manželom prostý, nevzdelaný drevorubač Joza, pacient, ktorému darovaním svojej krvi v nemocnici zachránila život. Eliška je donútená zmeniť identitu a prijať nové meno – Hana…
Je vám ten príbeh povedomí? Presne o tom bol film Želary. Eliška, vlastne Hana, hoci neochotne, no predsa odchádza s Jozom. Musí si zvykať na novú identitu, nové prostredie, nových ľudí. Navyše si uvedomuje neustále nebezpečenstvo, ktoré jej hrozí, keby si niekto pustil jazyk na špacír a rozhovoril sa o neznámej žene. A takých ľudí by sa našlo viac než dosť.
Úspešná lekárka však už dávno oľutovala, že na záchranu Jozovho života bola ochotná pustiť vlastnou žilou, ale u lekárky je to pochopiteľné a navyše v tej chvíli netušila, aký tok udalostí ten prameň darovanej krvi spustí.
Napriek prvotnému odmietaniu si však Eliška postupne nájde k Jozovi cestu. Najprv mu dovolí aspoň opatrné dotyky, no neskôr sa do neho bezhlavo zamiluje. Kam to celé speje, spadne jej naozaj kameň zo srdca, keď prídu do dediny Rusi, aby ukončili vojnu a čo sa stane, keď vojna skončí?
Ak ste videli film, na mnohé otázky poznáte odpovede. Pôvodné Želary boli vlastne deviatimi poviedkami osudov ľudí zo Želar, poprepájanými jednotlivými postavami dohromady. Jozova Hanule je akýmsi vyvrcholením celého príbehu, na ktorého základe však stojí celý film, aj keď v ňom samozrejme divák nájde čriepky aj prvej knihy.
Jozova Hanule je tak samostatným prvkom v autorkinom zozname. Príbehy napísala vtedy 80-ročná Květa Lagátová (vlastným menom Věra Hoffmanová), o tri roky by sa dožila okrúhlej stovky. Jednak s ohľadom na vek a jednak s ohľadom na mimoriadny úspech jej poviedok je pochopiteľné, že by sa k jej tvorbe malo pristupovať s absolútnym rešpektom.
Faktom je, že vo vydavateľstve Audiostory sa takto správajú ku všetkým svojim fantastickým dielam a toto nie je výnimkou. Želary – Jozova Hanule, to je úžasné spracovanie. Strhujúce, dramatické a aj keď poznáte film, čaká vás mnoho dejových prekvapení, ktoré sa do neho nedostali.
Ak však film poznáte je výhodou, že vaša fantázia pracuje pri počúvaní zrejme dvojnásobne, keďže si mnohé obrazy viete vybaviť. Ale ono už je samotné spracovanie audioknihy tak podnetné, že to v poslucháčovej hlave priam vrie.
Lenka Vlasáková, ktorá Želary načítala to prežíva spolu s hrdinami a zaručujem, že poslucháč to bude prežívať spolu s ňou. Nahrávka má 4 a pol hodiny a ani sekundu, ktorú by ste prípadne oľutovali.