Fredrik Backman – Muž jménem Ove (recenzia Audioknihy 2014)
Keď mi zošedivejú vlasy, budem rovnako nevrlý a so všetkým nespokojný, ako Jonassonov storočný starček, alebo Backmanov Ove?
Stovky sa určite nedožijem a keď si pomyslím na všetkých „majstrov sveta,“ s ktorými musím denne bojovať, obávam sa, že sa nepriblížim ani k veku uhundraného Oveho a tak sa iba pousmejem nad tým, keď ma niečo prinúti vybočiť z naplánovanej trasy a vykoľají ma to. Žijeme v dobe, kedy šedivieme a stávame sa nevrlými oveľa skôr, než románové postavy. 🙂
Storočný starček si pred smrťou užil parádny výlet plný zážitkov a spomienok. Ove je trochu iná kategória, aj keď majú niektoré črty spoločné. Ove je hundroš, ktorého výdrž život niekoľkokrát vyskúšal na plné obrátky. Rany osudu sa mu v žiadnom prípade nevyhýbali.
Keď sa stal vdovcom, stratil zmysel života, išlo to s ním z kopca a nedajbože, aby ste prišli autom až do obytnej zóny, kde je parkovanie zakázané. To by sa iba začal čurbes. Oveho však dokáže vytočiť akákoľvek maličkosť, ktorá mu čo i len v najmenšom nabúra jeho zabehané stereotypy.
Čo ale potom, keď sa mu do života zapletú susedia – ona cudzinka, on neschopný nímand a ich dve ratolesti, ktoré, hoci si to Ove v žiadnom prípade nechce pripustiť, otočia jeho život naruby. Pretože práve táto rodina, ktorá sa o chvíľu rozrastie o ďalšieho člena, a túlavý kocúr Ovemu ukážu, že napriek tomu, že mu zomrela žena a v práci ho poslali do penzie, efektívne naplánovaná samovražda určite nie je to, čo vyrieši všetky starosti.
Skoro deväť hodín má audio podoba románu Fredrika Backmana Muž jménem Ove, ktorú pre vydavateľstvo OneHotBook načítal Jan Vlasák. Neviem, či to bolo príbehom, precíznym spracovaním, alebo Vlasákovou dokonalou interpretáciou. A možnože spojenie všetkých týchto troch elementov bolo nakoniec dôvodom, že sa audiokniha Muž jmnem Ove stala pred pár dňami Audioknihou roka 2014.
A viem sa s tým stotožniť, pretože je to príbeh, ktorý je natoľko reálny, že hoci to zrejme absolútne netušíme, môže niečo podobné prežívať aj ten pán, ktorého každé ráno pri odchode do práce, vidíme v rovnakom čase vychádzať z obchodu s poloprázdnou igelitkou, a ktorého za oknom netrpezlivo vyzerá jeho ryšavý kocúr.