Práve som dopočúval ďaľšiu audioknihu od Jo Nesba – The Devil’s Star. Nevedel som prestať počúvať, ako sa mi stalo už pri všetkých predošlých. Jo ma strhol a nenechal prestať, pokiaľ som neskončil. Tak ako mnoho ďaľších dávno predo mnou a určite ešte ako mnoho ďalších po mne.

Nie som literárny kritik, vôbec sa nerozumiem do štýlov a “správnosti” písania. Jediným mojim merítkom je, či ma príbeh zaujme, postavy sú mi vierohodné, autor dokáže udržať moju pozornosť až do konca a pri audioknihe, či je interpretovaná štýlom, ktorý mi je minimálne tak príjemný, ako vlastné čítanie. Toto všetko Nesbove audioknihy v podaní Seana Barreta spĺňajú.

Nechcem tu písať konkrétnu recenziu, na to sú lepší kandidáti. Skôr mám chuť napísať, čo presne ma na Nesbových príbehoch, v porovnaní s inými autormi tak nadchýna.

Dej je vždy rozvetvený do rôznych línií a často aj slepých uličiek tak, aby viacero alternatív bolo potenciálnych a nikto nevyzeral na prvý pohľad ako jednoznačná postava. Podobne, ako tomu je pri sledovaní slávneho Poirota od Agáthy Christie.

Dianie preskakuje medzi minulosťou a budúcnosťou v takých nenásilných prechodoch, že je ťažké niekedy vedieť, čo sa udialo pred čím. Často sa také presuny stanú záťažou a zmecú čitateľa, no pri Nesbovi sú také kroky vysvetlené dostatočne skoro na to, aby čitate nezostal dlhodobo zmätený.

Postava Harryho Holea dodáva príbehom punc charizmi, ktorú tak milujeme na pozitívnych charakteroch. Napriek tomu, že Harry je alkoholik s často sebadeštrukčným správaním a nevypočítateľnými reakciami. Je však dobromieniaci, poctivý a vytravalý. Slabosti tak často prítomné v každom ľudskom charakter sú vyrovnávané jeho silnými stránkami a každý príbeh je zároveň jeho osobným vnútorným bojom.

Jo Nesbo nevysvetluje čo nemusí. Ako raz Stephen King povedal, na vytvorenie predstavy stačí napísať, že vták je zavretý v malej, stiesnenej klietke. Netreba písať, že je kovová, má mreže a dvierka – to si každý vie okamžite predstaviť a tak má čitateľ nárok na vlastné vytvorenie prostredia. Toto Nesbo robí dokonale a vynikajúco to funguje. Aspoň pre mňa.

Charaktery v príbehoch Nebových titulov sú jasne definované. Vieme z opisov, správania a interakcií s inými osobami odhaliť, čo môžme od danej osoby čakať. Niežeby nemohla byť osoba plná zvratov a maskovania, ale pokial je niekto na začiatku vykreslený jemnými opismi situácií v negatívnom svetle, len málokedy sa to zmení k lepšiemu a naopak.

No a záverečne, v príbehu vždy nastáva moment, kedy si Jo necháva dvierka otvorené pre ďaľšie nadväzovanie pre prípad potreby, alebo potenciálny vývoj charakteru v ďaľších príbehoch.

Audioknihy Jo Nesba nie sú definitívne žiaden Shakespeare a nemajú silu nadchnúť každého, no kto rád číta príbehy plné kvalitného diania, opisov ktoré nechajú čitateľovi vytvoriť si iluziórny svet príbehu a chce tápať takmer do konca v stále neistom rozuzlení, bude nadšený tak ako ja. A zďaleka nebudeme sami dvaja.