Kateřina Tučková: Vyhnání Gerty Schnirch (recenzia)
My, ktorí sme nikdy nezažili vojnu, poznáme jej realitu len sprostredkovane. Filmy, dokumenty, knihy či faktografia sa častejšie zaoberajú jej priebehom než dozvukmi. A aj potom sa sústreďujú na známejšie udalosti a súvislosti.
Sú však aj témy, ktoré dejepisné učebnice národov radšej obídu alebo ich spomenú len okrajovo. Určite každá krajina má podobnú škvrnu na svedomí, ktorú až po dlhej dobe odležania začnú rozmazávať historici alebo spisovatelia, zastávajúci názor, že minulosť by sa nemala cenzurovať zo žiadnych dôvodov, a že ani myšlienka vyššieho dobra neospravedlňuje vytesňovanie skutočnosti.
V tomto duchu písal Jozef Karika svoje hororové poviedky o tom, ako ľudáci vraždili židov a bojoval za odstránenie pamätnej tabule sympatizanta fašizmu. V tomto duchu realizovali redaktori Českého rozhlasu dokument o tom, ako sa po vojne Česi mstili na sudetských Nemcoch… v tomto duchu Kateřina Tučková spracovala tému svojho debutového románu Vyhnání Gerty Schnirch.
My, deti „iba“ studenej vojny a mieru, odkojené popkultúrou vojnových filmov, si obvykle neuvedomíme, že medzikontinentálny konflikt nekončí dňom, keď je podpísaná kapitulácia, v mestách vyzváňajú zvony a opäť smejúci sa ľudia spievajú „hurá, ešte žijeme“. Aj v posledných dňoch a ešte dlho potom sa odohráva utrpenie aj smrť pre pohromu, ktorá oficiálne už neexistuje.
Jednou z množstva podobných udalostí bolo aj vyhnanie Nemcov z Brna v roku 1945, tesne po skončení 2. svetovej vojny. Hoci priamymi obeťami tejto pomsty boli prevažne ženy, deti a starci, obyvateľom predtým utláčaného národa to nezabránilo, aby sa na nich vyvŕšili. Historické udalosti, o ktorých si môžete prečítať na autorkinej stránke, predstavila vo fiktívnom životnom príbehu Gerty Schnirchovej, polovičnej Nemky, ktorej vojna, no predovšetkým jej pôvod, zmenili život natrvalo, veľmi bolestivým spôsobom.
Spracovanie románu založeného na skutočných udalostiach a neskôr aj skutočných kulisách socialistického režimu v Československu, dokazuje dôkladné štúdium historických podkladov. A hoci je vyrozprávaný z pohľadu Nemky trestanej Čechmi, nemôžeme ho označiť za čiernobiely a už vôbec nie nadŕžajúci nacistom.
Gerta sa narodila ako dcéra Barbory Ručkovej a Friedricha Schnircha, v puberte ju zastihla 2. svetová vojna, český Protektorát, smrť matky, odchod brata na frontu aj tyrania vlastného otca. So všetkým, čo sa dialo potom, už bojovala sama…
Čo na tom, že nenávidela otcovo nabubrelé nemectvo, ktoré preniesol aj na syna Friedricha? Že sa netúžila zúčastňovať na fanatických prejavoch lojality k Ríši, o politiku sa nezaujímala, nikomu neublížila, že trpela počas vojny a pri bombardovaní Brna rovnako ako jej čistokrvní českí susedia? Keď sa rúbal les, lietali triesky a ona bola hodená do jedného vreca s ostatnými brnenskými Nemcami.
Na konci vojny, s neželaným dieťaťom v náručí, absolvovala tragický pochod z Brna smerom k rakúskym hraniciam. Z tábora v Pohořeliciach postihnutého dyzentériou sa dostala vďaka tomu, že si okolití sedliaci prišli pre robotníkov na nútené práce v poľnohospodárstve. Z hladom, špinou a chorobami decimovaného tábora brali aj ženy s deťmi, čo niektorým zachránilo život. Za ubytovanie a stravu potom Gerta roky pracovala v kancelárii i na poli v dedine Perná.
Osídľovanie vyprázdnených domov a statkov privandrovanými moravskými rodinami a prerod povojnového chaosu na ľudovo-demokratické zriadenie s následnou kolektivizáciou pod tvrdou rukou komunistov je samostatná kapitola utrpenia nielen menejcenných občanov s nemeckou národnosťou, ale aj všetkých Čechov.
Biľag nemectva však pretrváva aj po tom, čo sa Gerta vráti do Brna, pod ochranou bývalej mládežníckej lásky, Karla. Ešte smutnejšou lekciou od života je zistenie, že nový politický režim bez výčitiek zomelie aj vlastných ľudí, ak mu nevyhovujú. Statkár Šenk, ktorý toľko pomáhal svojim Nemkám, skončí v Jáchymovských baniach, Karel zmizne bez stopy…
Čitateľa autorka prevedie aj zvyškom Gertinho života a v záverečnej tretine knihy sa dostáva k slovu i jej dcéra Barbora. Snáď aby podčiarkla generačnú výmenu i nahliadla z iného uhla na Gertino najstrašnejšie tajomstvo, ktorým nikdy dcéru nezaťažila a vzala si ho do hrobu.
Vyhnání Gerty Schnirch je naskrze smutná kniha, ale vynikajúco napísaná. Zámerne som vynechala najkrutejšie detaily príbehu, o ktorých by sa možno písalo ešte ťažšie, než sa počúvalo. Nechcem tým navodiť dojem, že Tučková stavia na žmýkaní emócií. Len otvorene hovorí o veciach, ktoré sa tiež diali, jednotlivcom, skupinám či spoločnosti ako celku. A budú sa diať znova, pokiaľ bude svet svetom stáť. Lebo človek je úžasné stvorenie, ale ľudia sú svine, bez ohľadu na národnosť.
V podobe audioknihy umocňuje efekt pôsobivé podanie známej českej herečky Vilmy Cibulkovej. Dokázala vynikajúco zachytiť – alebo predostrieť, lebo aj to je súčasťou posolstva rozprávača – melanchóliu Gertinho údelu.
Skláňam sa v obdive pred čarovnou spisovateľkou Kateřinou Tučkovou, ktorá si po Žitkovských bohyniach opäť získala moje srdce i úctu. Ručím vám za to, že tento príbeh vám zostane v pamäti veľmi dlho.
Ak sa mi podarilo nalákať vás na knihu, ale predsa ste ešte zvedaví, odporúčam prečítať si skoršiu (a lepšiu) recenziu od mojej sestry alebo poobzerať sa po webstránke autorky.
Pôvodne publikované na Riddick´s Realm
