Lars Kepler – Paganiniho smlouva (recenzia audioknihy)
Mám audioknihu roka 2015! Že je to ešte príliš zavčasu? Nevadí! Keď sa totiž zamyslím nad tým, kedy som podľahol čaru audiokníh, koľko rokov odvtedy prešlo a že presne rovnako dlhý čas som ešte nemal pri počúvaní pocit absolútnej dokonalosti (hoci som párkrát bol veľmi, veľmi blízko), v tejto chvíli ten čas nastal.
Rozoberme si to na drobné. Keď som pred rokmi počul Pavla Rímského, ako číta Keplerovu Svědkyni ohně, hovoril som si, že ten pán (okrem toho, že je génius), postavil latku veľmi, veľmi vysoko. Kepler napísal skvelý príbeh a Rímský mu dal parádny zvuk.
Zaujímavé je, že Svědkyně ohně prišla v knižnej podobe až po Paganiniho smlouvě, no v prípade audiokníh je to opačne. Paganiniho smlouva vyšla nateraz ako posledná z celej série a je ohromujúce zistenie, aký excelentný príbeh to je.
Pre mňa, ako pre fanúšika trilerov a severského krimi, navyše osmahnutého do politického podtextu, neexistuje lepšia kombinácia, akú v Paganiniho smlově prináša Lars Kepler. Pri počúvaní knihy som mal pocit, že táto manželská dvojica spisovateľov sa tiež musela upísať diablovi, keď napísali tak prepracovaný akčný príbeh.
O čom to je? V lodnej kajute nájdu útle dievča, ktoré akoby sa vôbec nenamočilo v mori, ale jej pľúca sú plné slanej vody. Na lustrovom háku v prázdnej miestnosti bez nábytku, na ktorý by sa bolo možné postaviť, sa hojdá obesenec…
Kriminálny inšpektor Joona Linna je na stope neľútostnému profesionálnemu zabijakovi a popri tom sa snaží rozlúštiť tajomstvo fotografie prilepenej na dverách. Ako tieto záhadné úmrtia spolu súvisia s nelegálnym obchodom so zbraňami a s Paganinim, ktorý vraj svoje majstrovstvo dosiahol vďaka paktu s diablom?
Paganiniho smlouva je excelentný, dych berúci politický triler, ktorý jednoducho nemá chybu. Každá minúta z takmer tuctu hodín záznamu má svoj zmysel. Všetko do seba zapadá , ako kolieska v hodinkách a samozrejme, keď už má poslucháč pocit, že všetkému porozumel, príde taký zvrat, že ostáva rozum stáť.
Je to mimoriadne akčný príbeh, ktorý ani na chvíľu nenudí. A popri akcii je tu (na severské krimi dosť netradične) aj niekoľko vydarených vtipných vsuviek. Akoby len tak mimochodom pridané momentky v internetovej kaviarni, či v dome bývalého televízneho moderátora sú tak absurdné, až sú nezabudnuteľné. Vstrelené do napínavého vyšetrovania pôsobia naozaj odľahčujúco a mimoriadne vtipne.
Najnapínavejšie momenty sa odohrávajú na nemeckej ambasáde (áno, ďalší nečakaný moment) a treba rátať s tým, že v tomto príbehu ide skutočne celý čas o život. Záverečná scéna je už tak prešpikovaná postavami a prekombinovaná udalosťami, že poslucháč miestami v cvale chytá niť, ale ten príbeh je napísaný tak bravúrne, že napokon ju vždy v poslednej chvíli uchopí a ťahá sa po nej k úspešnému koncu. V dobrej kriminálke sa ale predsa vždy veci dejú do poslednej chvíle a táto kriminálka dobrá je.
Po technickej stránke je nahrávka excelentná. Je to najčistejšia a najlepšie zostrihaná audiokniha, akú som doteraz počul. Príbeh je rozdelený na 48 kapitol, ktoré majú v priemere 20 minút (niektorá samozrejme menej, zopár ich je dlhších) a jednotlivé časti sú predelené Paganiniho kompozíciami. Súčasťou audioknihy sú fragmenty a variácie na tému z nádhernej skladby Capriccio č. 24, ktorú dopĺňajú súčasné temné podtóny, ktoré umocňujú napätie príbehu.
A Pavel Rímský? Podľa môjho ucha je Paganiniho smlouva jeho najlepšia robota. Aj keď v jeho prípade je ťažké povedať, že by niečo bolo dobré viac, alebo menej, pretože Rímský si jednoducho vždy drží svoj tradičný (nad)štandard. A v tomto prípade to nie je inak.
Upravím vetu, ktorou som začal dnešnú recenziu, aby som niekoho zbytočne nedrážidil. Mám svoju audioknihu roka 2015. Ale v podstate rátam s tým, že keď Pavel Rímský načíta najnovšieho Keplera (Stalker), bude aj pre mňa nepochybne veľkou polemikou, ktorá z nich tou audioknihou roka 2015 vlastne bude.