Masový vrah v Rusku vraždí deti, je ich minimálne 44
Bez zbytočného zveličovania by sme mohli hovoriť o roku 44. Teda o tom roku vlaňajšom. V jeho úvode sa do kín dostal film Dítě číslo 44 a na jeho sklonku zas vydavateľstvo Radioservis vydalo audioknihu, teda konkrétnejšie rozhlasovú dramatizáciu rovnomennej knihy. Tom Rob Smith si ako autor mohol mädliť ruky.
Zhodou okolností ma pred rokmi dosť zasiahol prípad masového vraha Andreja Čikatila, ktorého život sa stal akousi predlohou Smithovho románu. Aj preto som sa začal o Dítě číslo 44 zaujímať viac a videl som jednak film a jednak som počúval audioknihu. Kebyže mám porovnávať, vyberať ešte raz medzi oboma spracovaniami, alebo niektoré špeciálne odporúčať, jednoznačne prikláňam k audioknihe.
Vo filme, ktorý sa v prevažnej miere nakrúcal v susedných Čechách a produkoval ho samotný veľký Ridley Scott som sa párkrát stratil a myslím, že keby som predtým nebol počul audioknihu, niektoré veci mi jednoducho z tohto príbehu uniknú. Radioservis vytvoril za podstatne menej peňazí, oveľa lepšiu a časovo rovnakú verziu, ktorú nemožno prehliadať.
Navyše s hereckým ansáblom v zložení Martin Myšička, Dana Černá, Jan Vlasák, Lukáš Hlavica, Jan Hartl, či Pavel Rímský, ktorý v tomto prípade naozaj získal iba drobný štek, no „dal ho“ bravúrne, netreba hádam pochybovať o tom, že ide o veľký herecký koncert.
Je február 1953. Do Stalinovej smrti ostáva zhruba mesiac. Leva Stepanoviča Demidova, bývalého vojaka, teraz príslušníka tajnej polície, požiada jeho priateľ, aby znova otvoril prípad úmrtia jeho syna. Neverí totiž, že išlo o nehodu. Demidov je po počiatočných pochybnostiach stále viac presvedčený, že je na stope sériového vraha…
Ibaže vražda v Rusku päťdesiatych rokoch minulého storočia vlastne neexistuje… A to je ten problém! Odvážiť sa tvrdiť, že v Rusku úraduje masový vrah, to je odvaha aj medzi kolegami na polícii, nie ešte vyhlásiť to verejne. Demidov sa dostáva do problémov, profesionálnych, i osobných a svojim zanietením strháva do problémov všetkých naokolo.
Tom Robin Smith sa hádam ani tak nepokúša o detektívny román, ako sa skôr snaží poukázať na šialenstvo, ktoré v tom čase vládlo v Rusku, manipulácia, sledovanie a následný (nielen psychický) teror. To všetko sa mu bravúrne podarilo vykresliť prostredníctvom hlavného hrdinu, ktorý sa zmieta medzi dvoma kameňmi. Na jednej strane spoločenské konvencie, na druhej strane jeho vlastné svedomie. Ktorá strana zvíťazí?
Vypočujte si audioknihu Dítě číslo 44, sú to dve hodiny, perfektné spracovanie, vynikajúca dramatizácia, akoby ste počúvali rozhlasovú hru, pri ktorej poslucháčova predstavivosť pracuje na plné obrátky. Snáď sa pán Scott neurazí, ale dovolím si tvrdiť, že jeho kolegovia v Českom rozhlase odviedli tento raz o dosť lepšiu, precíznejšiu a v konečnom dôsledku hodnotnejšiu prácu.