Nikolaj Vasilievič Gogoľ patrí medzi nezabudnuteľných autorov svetovej literatúry. Vďaka jeho dielam naňho spomíname už viac ako 160 rokov.

Svoju slávu a uznanie získal predovšetkým vďaka nadčasovej satirickej komédií Revízor, ktorá pomerne stručne a vecne vystihuje pokrytectvo a nečestnosť ľudstva, s akým sa stretávame dodnes.

Korupcia, faloš, podvody a malomeštiactvo. Aj tieto vlastnosti nachádzame počas celého diela v jednotlivých charakteroch postáv, kedy Gogoľ prostredníctvom hlavnej postavy – petrohradského úradníka Chlestakova (Chvastakova) – poukazuje na reálny stav vtedajšej skorumpovanej (ruskej) spoločnosti.

Čím pozornejšie sa započúvate, tým viac sa zasmejete nad tým, ako sa ľudia ani po 160 rokoch vo svojej podstate nezmenili, zmenilo sa iba prostredie, v ktorom žijeme.

Petrohradský úradník Chlestakov je omylom považovaný za revízora, ktorého príchod bol vopred avizovaný listom mestskému kapitánovi. Starosta sa spolu s ďalšími predstaviteľmi mesta preľaknú, že bude odhalená ich úplatkárska prax a neplnenie povinností, a preto im výrazne sťaží zakrývanie ich podvodov práve utajenosť revízora.

Nevedia kto to bude, kedy príde a či už nebýva nejaký čas v ich mestečku bez ich vedomia. Táto starosť ich privádza k urýchleným konaniam a zmenám v ich meste, kedy potrebujú všetky ich kšefty a zanedbané povinnosti zakryť „pod koberec“.

„A jestli se někoho z vás zeptá, proč není vystavěn kostol vedle chudobince, na který nám před pěti lety poukázali peníze, nezapomeňte, že stavět se začalo, ale shořel!“

To ako sa s celým problémom popasovali hlavní predstavitelia provinčného mestečka a aké opatrenia prijali pre falošného revízora sa dozviete po vypočutí audioknihy Revízor.

Ľudia sú naozaj schopní urobiť čokoľvek, ak sa snažia zachrániť si krk a reputáciu. Dokonca sú schopní aj „predať“ svoju vlastnú dcéru. Čo sa však stane, ak obetujú všetko revízorovi, ktorý revízorom nebol a príde ten skutočný?

V úlohe Chlestakova sa predstavil Václav Postránecký. V audio spracovaní ďalej hrajú Martin Růžek, Jarmila Krulišová, Růžena Merunková, Václav Vydra st., Čestmír Řanda, Zdeněk Dítě a ďalší. O réžiu sa postaral Jiří Horčička.

Pri počúvaní Revízora som ako poslucháč nadobúdala dojem, akoby som hru sledovala a nie iba počúvala. Hlasové prevedenie hercov počas celého počúvania vytvára skvelý obraz o prostredí a charaktere jednotlivých postáv, čiže vôbec neprekáža to, že hru nesledujem na vlastné oči. Hlasy hercov, sú vybrané tak, aby koordinovali s charakterom postáv, čo ako poslucháč veľmi oceňujem.

Avšak čo mi na prevedení diela chýbalo, bolo úvodné predstavenie postáv, kedy by som si priradila meno a funkciu postavy k hlasu, a tým pádom by som sa nedostávala do pozície zmätenia, kedy som nevedela, kto, čo hovorí, a aké postavy v diele vystupujú. Z toho dôvodu sa mi pri počúvaní jednotlivých scénok, ktorých bolo celkovo šesť a odohrávali sa počas jedného dňa, občas zlievali jednotlivé postavy. Nie vždy som si bola istá, kedy hovorí starosta, statkár, sudca či iní. Musela som sa nad tým zamýšľať.

Nič iné som však ako záporný bod nepostrehla, práve naopak. Pri počúvaní satirických scénok, ktoré sa odohrávajú aj v dnešných životoch, som sa neraz pousmiala. Veľkú zásluhu na tom mali aj hlasy postáv, ktoré danú scénku výborne znázornili. Jednotlivé scénky boli oddelené tematickou hudbou, ktorá korešpondovala s obdobím, v ktorom sa dej odohrával.

Námet na hru Revízor poskytol Gogoľovi jeho priateľ Alexander Sergejevič Puškin, ktorý mu porozprával príbeh o tom, ako on sám bol počas svojej cesty omylom považovaný za tajného úradníka.

V tých časoch nebolo ničím neobvyklým, ak do okresného mesta prišiel „inkognito“ vysoký štátny úradník, aby sa presvedčil, či je v meste všetko v poriadku. Takéto opatrenia boli zavedené zo strachu cára Mikuláša I., ktorý si bol vedomý, že s jeho spôsobom vlády sú mnohí nespokojní.

Preto zriadil špeciálnu tajnú políciu, ktorej úlohou bolo predovšetkým pozorovať, kto sa neúctivo vyjadruje voči vláde alebo cirkvi, alebo vyzvedať, či nevznikajú tajné spolky. Práve preto sa stávalo, že náhodný cestujúci bol omylom považovaný za tajného agenta alebo revízora.