V dobrej kriminálke musí byť mŕtvola. (Máme!) Nesmie chýbať vyšetrovateľ. (Máme!) Ideálne je a v súčasnosti je to už doslova trend, aby to bola žena. (Máme!) Ideálne je nezvyčajné miesto, v ktorom sa príbeh odohráva. (Máme!) A najlepšie je, ak sa mŕtvola nájde tam, kde by ju nikto nečakal. (Máme!)

Ak sa k tomu všetkému nájde obeť v nezvyčajne zmrzačenom stave a medzi ľudí sa dostáva po kúskoch a niekde na začiatku týchto udalostí je nevinne sa tváriaci bubon, je zrejmé, že pôjde o niečo výnimočné. A ja už v tejto chvíli viem, že Posledný Laponec je veľmi netradičná a o to lepšia kriminálka, ktorá sa odohráva doslova „na konci sveta,“ kde sú nielen dych berúce „kosy,“ ale aj vražda tam vyzerá celkom inak.

A keďže sa Posledný Laponec Oliviera Truca odohráva na severe, môžeme sa tu baviť o ďalšej skvelej severskej kriminálke, ktorá sa všemožne vymyká všetkému, čo sme doteraz v tomto žánri počuli. Iná lokalita, iné smerovanie vyšetrovania, iná obeť, nevinný začiatok a samozrejme úplne iný koniec, než by ktokoľvek predpokladal. Posledný Laponec je skutočne výnimočné dielo.

Zatiaľ, čo sa vyšetrovatelia zvláštneho „sobieho oddelenia“ nórskej polície, Klement Nango a Nina Nensenová zohrávajú, ako noví parťáci, dedina Kautokeino sa chystá na návrat historického šamanského bubna. Keď však vzácny artefakt niekto ukradne, medzi podozrivými sú cirkevní predstavitelia, nórski nacionalisti, ale aj laponskí separatisti.

Situáciu následne skomplikuje hrozná vražda pastiera sobov. Klement a Nina sú presvedčení, že oba prípady spolu súvisia, musia však najskôr pochopiť, ako sa v aktuálnych prípadoch odrážajú tragické udalosti dávnej minulosti. Pritom im však pod nohy hádže polená skorumpovaný kolega a do neďalekých končín sa vydáva francúzsky geológ, so slabosťou pre veľmi mladé dievčatá a s nekalými úmyslami…

Na začiatku prichádza mimoriadne vydarený historický prológ. Je tak presvedčivý, že vyráža dych a strháva do počúvania. Príbeh Posledného Laponca je tak netradičný (kriminálka o ukradnutom bubne!?) a tak dobre napísaný (nenadarmo sa stal francúzskou kriminálkou roka 2013), že nedá vydýchnuť. Samozrejme, na konci je všetko inak, než ste na začiatku dúfali.

Obrovskú zásluhu na tomto zážitku má nepochybne trojica Pavel Rímský – Igor Bareš – Jana Stryková, herci, ktorí sa podieľali na nahrávke.

Pavel Rímský je pre mňa pánom a prepáčte, keby v tej nahrávke iba tri hodiny chrápal, aj tak ho za to budem obdivovať.

Igor Bareš je pre mňa zas absolútnym prerodom, pretože ako poslucháč ho žeriem a verím mu, ale pritom mám pred očami stále toho „poisťováka“ z Poisťovne šťastia, v ktorej som mu (ale vlastne nikomu) neveril vôbec nič. Klobúk dolu.

A Jana Stryková, nuž, dievča moje je tak presvedčivé, že niekedy sa o ňu doslova bojím, prežívam s ňou jej zdesenie a niekedy by som ju za jej postupy prefackal. Absolútna dôvera voči všetkému, čo do tej nahrávky dala, absolútne presvedčenie.

Takže Posledného Laponca si podala z môjho pohľadu trojica géniov, s ktorými sa pri počúvaní nikto nebude nudiť.

Ako to už v prípade nahrávok OneHotBook býva zvykom, príbeh je podkreslený hudbou pripravenou špeciálne pre túto nahrávku a režisér Michal Bureš a v podstate celá partia z tohto vydavateľstva sa postarali o to, aby si poslucháč užil takmer deväť a pol hodiny s dych berúcim príbehom bez akýchkoľvek rušivých elementov. Odporúčam! Všetkými desiatimi prstami a samozrejme oboma ušami k tomu! Je to paráda! A po každej stránke!