Keď sa povie Pelíšky, dovolím si tvrdiť, že každý vie, o čo ide. Legendárny český film sa s vytrvalou pravidelnosťou už od svojho vzniku objavuje počas vianočných sviatkov na televíznych obrazovkách na oboch stranách rieky Moravy a neustále má rekordnú sledovanosť.

Prapodstatou všetkého boli poviedky Petra Šabacha, ktoré vyšli pod názvom Hovno hoří, mimochodom replika, ktorá sa v dosť podstatnej miere šíri celým legendárnym filmom. Šabachov situačný humor, jeho jedinečné historky bavia (minimálne vo filme) tak dospelých, ktorí danú dobu minulého režimu prežili, ako aj nové generácie, ktoré sa s jeho zážitkami dokážu hravo stotožniť.

Priateľka, ktorá čítala knihu, bola Šabachovým dielom nadšená. Ja si zas bez Pelíškov (a aby sme pridali všetky informácie, tak aj bez Pupenda, v ktorom Hřebejk tiež čerpal zo Šabachových poviedok) neviem predstaviť sviatky. Audiokniha je však v celom tomto Šabachovom kolotoči najslabším článkom. Žiaľ!

Vydavateľstvo pri vydaní siahlo po verzii pripravenej pre Knižnicu a tlačiareň pre nevidomých a Občianske združenie Mluvíci kniha. Výborné, ak to zoberieme z tej strany, že tieto špecifické nahrávky vznikli za špecifickým účelom a zrejme by nikdy neuzreli svetlo sveta, keby neprišiel boom s audioknihami. Firma zároveň deklaruje, že z každej predanej nahrávky venuje časť peňazí daným organizáciám. Úctyhodné!

Ak to však zoberieme zo strany kvality samotnej nahrávky, priznám sa, že tak, ako som sa na túto audioknihu tešil, také obrovské sklamanie to pre mňa bolo. Myslím si, že v prípade takéhoto klenotu sa nemalo siahať po nahrávke pre nevidomých, ktorá bola zrealizovaná za špeciálnych podmienok, ale dielo sa malo načítať znova.

Pri počúvaní som mal totiž pocit, že v prvom rade ide o to, tú knihu „iba“ prečítať. Na nejaké emócie sa neberie ohľad. Všetko je načítané v jednej, pomerne nudnej tónine, čo je pri inak zábavnej knihe dosť veľký problém. Jan Schánilec je výborný herec, skvelý narátor, ale k tomuto akoby pristupoval z povinnosti (alebo také boli požiadavky?). Prišiel, sadol, načítal. Možno tie štyri a pol hodiny zvládol za jeden, možno za dva dni a na výsledku je to, žiaľ naozaj počuť.

Ďalším sklamaním je delenie jednotlivých zvukových stôp. Možno by som mal napísať, že kapitol, ale tu nejde o kapitoly, keďže jednotlivé tracky sú častokrát delené absolútne nezmyselne, v strede pointy, v strede príbehu a čo sa rozbehne v jednom tracku, to sa rozuzlí v tracku druhom.

Toto v podstate ani nepovažujem za audioknihu. Pod tým pojmom si predstavujem sprievodnú hudbu, herca, ktorý prekypuje emóciami, pretože vie a rozumie tomu, čo číta, zmysluplné delenie trackov. To všetko mi navyše pri diele, ktoré dalo základ legendárnemu filmu príde ako samozrejmosť, ktorú by mal vydavateľ dosiahnuť tým, že ak má o takéto dielo záujem, nahrá ho znova a nepodľahne iba lákavej vidine zisku za minimum práce.