Pred časom, pri počúvaní audioknihy Stephena Kinga s názvom On Writing, zostal som v nemom úžase pri jeho tvrdení, že ročne počúva až niekoľko desiatok audiokníh. V dnešnej dobe to neznie až tak neskutočne ohromujúco, no on tú knihu písal pred 13-timi rokmi a to hovoril o dobe ešte vzdialenejšej. Áno, hovoril. Nielenže je vášnivým fanúšikom počúvania audiokníh, ale ich aj zopár vlastných nahovoril. Medzi nimi aj túto jednu. Zostal som priam uveličený. Audioknihy nie sú teda populárne len medzi nami večne sa naháňajúcimi ľuďmi z miesta na miesto bez času či priestoru na klasické čítanie, ale aj ľuďmi, ktorí sú už takpovediac vysmiati.

Navyše k tomu ma zasiaholo aj jeho zmýšlanie, ktorý nezávisle roky zdielam aj ja. A to, mať po ruke niečo k čítaniu, kamkoľvek idem. Lepšie byť pripravený, ako ľutovať, že som mohol „zabitý čas“ nejako rozumne využiť. V minulosti som nosieval pri sebe knihu, neskôr len Palm na ktorom som čítal prvého Dana Browna až som sa prepracoval k malému mp3 prehrávaču.  A tak je pre mňa takmer až nemožné teraz ocitnúť sa v situácii, že si neviem niečo prečítať, alebo vypočuť. A hudba je to zriedkavo.

Dnes som zachytil správu o najnovšej knihe Stephena Kinga, Joyland, ktorú vydal v klasickej papierovej podobe a zároveň ako audioknihu. Elektronické knihy odbojkotoval. Dobrá správa pre nás audioknižných maniakov :o)