Už ma tak akosi ani neudivujú vraždy, ktoré vyšetruje oddelenie vrážd v príbehoch Dominika Dána. Oveľa viac ma šokuje, ako spisovateľ kombinuje do svojich príbehov politiku z tých najvyšších kruhov. Šokujúce je to preto, že hoci to Dán nikdy nepotvrdil, už aj vrabce si čvirikajú, že jeho príbehy vychádzajú z reálnych skutočností. A to sú teda riadne facky, pretože Dán svojim spôsobom nepriamo potvrdzuje, že to, o čom sa po celom Slovensku šušká, je vlastne pravda.

Mucholapka nadväzuje na Muchu. Mucholapka je krycí názov pre akciu, pri ktorej polícia chytá vraha. V knihe je nádherne vysvetlené, z čoho názov vznikol. Prípady sa v oboch knihách prelínajú a to, čo autor v Muche mierne poodhalil, dokončuje v Mucholapke. Všetko nadväzuje na vraždu Cley Petresku. Prípad je nedoriešený, vrah stále behá niekde po slobode a hoci jej fotografia stále visí v strede policajnej nástenky a vyšetrovatelia na ňu nezabudli, no nové vraždy, ktoré so sebou priniesla amnestia ich zvádzajú k iným prípadom.

Rok po vražde mladého dievčaťa bol pokoj. Odrazu sa však bez stopy stratí ďalšia mladá kočka. Mladá mamička nechá doma polročnú dcérku, ktorú jej na pol dňa stráži najlepšia kamarátka a odchádza s bacharom niekam k viniciam, aby sa tam stretla s otcom svojho dieťaťa. Poldeň sa však predlžuje, dievča sa nevracia a rodina je znepokojená. Aj polícia. Udrel opäť vrah mladých dievčat? Začína pátranie. Netrvá dlho a polícia má v rukách podozrivého, avšak bez dôkazov. Prepustia ho, na chvíľu, no i to mu stačí na ďalší mord. Keď ho dostanú druhý raz, páchateľ je ochotný spolupracovať. Za istých podmienok…

A tu sa už dostávame k miestu, kde Dominik Dán začína do príbehu prepašovávať politiku. Netrápi sa nejakými zmenami mien. Langoš, či Mečiar sa v príbehu objavujú bez zbytočných prešmyčiek v priezviskách. Dán odkrýva pripravované politické sabotáže, o ktorých sa verejne šepká, no nikto ich nikdy nepotvrdil. Keď si však vypočujete Mucholapku a následne začnete vyhľadávať na internete informácie o udalostiach, ktoré sa v knihe spomínajú, nájdete o tom hodne a uvedomíte si, že ono to v žiadnom prípade nemusia byť iba tak obľúbené konšpiračné teórie.

Dánova Mucholapka je excelentná. Nielen preto, že plynulo, bez akýchkoľvek problémov nadväzuje z príbehu na príbeh, ale hlavne kvôli tomu, s akou ľahkosťou dokázal Dán napísať ďalší, nie ľahký príbeh, ktorý má hlavu i pätu. Navyše perfektne rozdelený na úvodnú časť, v ktorej poslucháč objavuje prepojenie s Muchou, jadro, v ktorom sa dejú mordy a hľadá sa páchateľ a na záver, ktorý poslucháča poriadne prefacká, pretože sa v ňom hovorí o špinavostiach najväčšieho zrna, ktoré sa diali (a zrejme stále dejú) v najvyššej politike.

Marián Geišberg tomu opäť dodáva punc profesionality a počúva sa to naozaj výborne. Čítaný text je bez hudobných predelov a kapitoly rozdelené rôzne, na 5, 20, ale i 40 minút. Zostrihané je to však tak špecificky, že v podstate, keby Geišberg nehlásil číslo ďalšej kapitoly, tak si delenie trackov ani neuvedomíte. Môžem opäť iba skonštatovať, že o čo menej audiokníh na Slovensku oproti iným krajinám vychádza, o to sú dokonalejšie.