Kniha Pan Buřtík a pan Špejlička vyšla pôvodne v 2 zošitoch a prešlo až 40 rokov, kým sa objavila aj ako audiokniha. A úžasné je, že jej autor Zdeněk Svěrák k pôvodným príbehov pridal aj zopár nových dobrodružstiev.

Inšpirácie

V dobe, keď vznikala táto kniha, bol pán Svěrák ešte mladý tatínek s dvomi deťmi a často im buď čítaval alebo pre nich vymýšľal nejaké nové rozprávky. A tak vznikli vlastne aj tieto zábavné príhody, ktoré si odskúšal už na vlastných deťoch.

V detstve mal rád duo Laurel a Hardy, v ktorých neskôr našiel inšpiráciu a tak si povedal, že to budú dvaja kamaráti. Sú to postavy plné protikladov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a môžu sa jeden na druhého v každej situácii spoľahnúť.

Postavy

Pán Buřtík a pán Špejlička – jeden ako sud a druhý ako tyčka. Hneď ako sa stretnú a pozrú na seba, rozosmejú sa na celé kolo a vznikne medzi nimi priateľstvo, ktoré hneď spečatia tlačenkou a lipovým čajom.

Humorné situácie vznikajú hlavne kvôli ich výzoru.
Keďže je pán Buřtík strašne tučný, dostáva sa do humorných momentov, kedy napríklad  nevie prejsť cez dvere do vlaku a  tak nastane situácia, že musí cestovať v debni v služobnom vozni alebo keď mu je malá policajná uniforma, musia zošiť 3 obyčajné dokopy, aby si mal, čo obliecť (a pána Špejdličku oblečú zo zbytkov).

Teoreticky títo dvaja dokonca vymyslia skvelý spôsob zatýkania, keďže pán Špejdlička mohol rýchlo utekať, tak on by páchateľa chytil a následne by bol pripútaný k pánovi Buřtíkovi, ktorý by slúžil ako kotva.

Hodnotenie deja

Príbeh začína ich stretnutím, kedy sa z nich okamžite stane nerozlučná dvojka. Sú to vlastne už postarší chlapi, ale správajú sa ako malé deti, vymýšľajú hlúposti a život neberú až tak vážne. Na všetko sa pozerajú s nadhľadom a humorom a zažívajú neuveriteľné dobrodružstvá.

Na živobytie si zarábajú rôznymi spôsobmi – pracujú ako komické duo v cirkuse alebo organizujú akciu na lúke s živým drakom.

Pán Buřtík pracuje ako šľapač kapusty, pretože je ťažký za 3 osoby a pán Špejlička pracuje ako vnútorný natierač úzkeho potrubia – natieranie ho síce baví, ale skoro celý deň trávi natiahnutý v rúre.

Ďalej si však hľadajú prácu, ktorá by ich bavila a ktorú by mohli vykonávať spolu a tak sa stanú policajtmi. Ale asi to je najkratšia policajná kariéra v histórii polície, pretože sa hneď snažia zatknúť zámočníka, ktorého zavolal dôstojník, ktorý ich práve prijal, pretože si zabudol kľúče od auta.

A na záver dostanú naozaj neskutočný nápad a premenia nápis na zrušenom obchode Lékárna na Lekárnu a ľakajú tam ľudí a tak vzniká veľa vtipných situácii.

Hodnotenie nahrávky

Zámerom Zdeňka Svěráka bolo napísať príbehy, ktoré by deti rozosmiali a skutočne nikto by sa pri nich nenudil. Už samozrejmosťou je, že svoje knihy interpretuje sám a o kvalite jeho prednesu nemôžu byť žiadne pochybnosti.

Atmosféru knihy dotvára krásna hudba Jaroslava Uhlíře, zložená z jednoduchého motívu hraného na klavíri (občas s prímesou aj iných nástrojov), ktorá je pre mňa neodmysliteľnou súčasťou tejto knihy. Síce je použitá len na oddelenie jednotlivých častí od seba a nie ako podklad pod hovorené slovo, poslucháč má pocit, že presne tak to má byť.

Záver

Je zaujímavé, že aj keď väčšina príbehov vznikla už pred mnohými rokmi, nepôsobia neaktuálne a hodia sa aj do tejto doby. Kniha obsahuje inteligentný humor, Zdeněk Svěrák nechŕli jeden vtip za druhým, ale objavujú sa tu skôr slovné hračky, najrôznejšie narážky a to sa samozrejme spája s jeho rozprávačským umením.

Je mi ľúto iba to, že kniha je približne len hodinu dlhá, má totiž veľa potenciálu na ďalšie rozvíjanie nezvyčajného priateľstva tejto nesúrodej dvojice. Jej počúvanie je vekovo neobmedzené a ako sám Zdeněk Svěrák poznamenal: „Písal som to ako dospelý a baví ma to, tak pre tých dospelých tam tiež niečo byť musí.“

Počúvaj a kúp na Audiolibrix